Systém zberu a spracovania starých áut
dospelí
,
Suroviny
,
Suroviny
,
Anorganický odpad
,
Doprava
,
Nauč sa viac
Na slovenských cestách dnes jazdí viac ako 1,3 milióna vozidiel a ich počet bude určite narastať. Pri takýchto číslach je veľmi dôležité mať riadny, ucelený a fungujúci plán zneškodňovania starých automobilov.
Od novembra 2009 platí u nás novela zákona č. 386/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Zákon hovorí aj o vozidlách po dobe životnosti. Zákon je postavený tak, že by ani jedno nefunkčné auto nemalo skončiť na skládke alebo ako opustený vrak na ulici.
Čo so starým vozidlom
Podľa nariadenia sa musí nakladať so starými vozidlami po vyradení z evidencie ako s nebezpečným odpadom. V praxi to znamená, že vozidlo sme povinní odovzdať na likvidáciu do zariadenia, ktoré má na túto činnosť licenciu a technické vybavenie. Od roku 2006 nie je možné nechať si vozidlo na náhradné diely prostredníctvom čestného vyhlásenia, takže dať vozidlo na likvidáciu sa stalo povinnosťou pred vyradením vozidla z evidencie.
Aby majitelia starých vozidiel nemuseli chodiť so svojimi starými autami príliš ďaleko za environmentálne prijateľnou likvidáciou, vzniká na Slovensku sieť zberných miest, ktoré sú priamo v areáli dopravného inšpektorátu alebo v jeho blízkosti. Tu majiteľ odovzdá staré vozidlo a dostane potvrdenie o jeho prevzatí na spracovanie, ako aj sumu 1 000 Sk ako protihodnotu. Po predložení tohto dokladu na dopravnom inšpektoráte bude jeho staré vozidlo vyradené z evidencie.
Momentálne má na Slovensku 17 firiem licenciu na likvidáciu a spracovanie starých automobilov. V každom regióne Slovenska je firma, ktorá má príslušné technické vybavenie a vie narábať s nebezpečným odpadom. Štát sa na likvidácií podieľa istou sumou, ďalšie peniaze sa čerpajú z Recyklačného fondu, do ktorého povinne prispievajú všetci dovozcovia vozidiel.
Likvidácia starých vozidiel má niekoľko krokov. V prvom rade sa vozidlo zbaví všetkých tekutín, ako sú zvyšky paliva, brzdová a chladiaca kvapalina či oleje z motora. Potom sa odstránia časti ako štartovacie akumulátory, brzdové obloženie a pneumatiky. Časť z nich skončí ako náhradné diely (ak majú nízky stupeň opotrebovania), časť postúpi na špeciálnu likvidáciu (štartovacie akumulátory) a zvyšok skončí na skládke nebezpečného odpadu. Ďalším krokom v likvidácii je buď priame šrotovanie, kde sa zo šrotu získavajú jednotlivé suroviny alebo sa z automobilu postupne odstraňujú plastové časti, sklá a sedačky, ktoré sa následne rozoberajú. Tie sa ďalej spracovávajú podľa druhov materiálov. Odhady hovoria, že pri pätnásťročných vozidlách je využiteľnosť materiálov asi 70%.