Liberalizácia

Dve desaťročia dozadu veľkú väčšinu týchto služieb zabezpečovali monopoly, ktoré vlastnil alebo kontroloval štát. Vlády niesli, popri ďalších úlohách, záväzok zabezpečiť prístup spotrebiteľa k týmto službám a ovplyvňovať úroveň cien. Mnohé vlády dotovali tieto monopoly, stanovovali ceny nariadeniami a pod. Táto politika pomáhala zabezpečiť prístup k základným službám pre všetkých spotrebiteľov.

Odvetvia, ktoré poskytujú tieto služby, teraz prechádzajú procesom zásadných zmien. Tieto zmeny boli spôsobené technickým pokrokom, globalizáciou a liberalizáciou. Štátom kontrolované a vlastnené podniky sú privatizované, nové podniky vstupujú do týchto sektorov trhu a viac sa rozvinula legislatíva hospodárskej súťaže. Sme svedkami významných zmien v štruktúre súťaže a vlastníctva. Súťaž je však aj tak potláčaná skutočnosťou, že väčšina odvetví je tvorená do istej miery prirodzenými monopolmi. Napríklad doprava, energetika a do istého rozsahu sektor audiovizuálny a telekomunikačný sú poskytované (a distribuované) spleťou infraštruktúry ako sú cesty, koľajnice, mosty, káble. Napriek tomuto pozadiu je výzvou zabezpečiť existenciu veľmi dobre zadefinovaných limitov prirodzených monopolov v každom odvetví a zabezpečiť, aby všetky odvetvia fungovali v prospech spotrebiteľov. "Teraz, keď sieťová infraštruktúra (koľajnice, telefónne káble, potrubia atď.) môže byť oddelená od služieb pre zákazníkov, sa približujú podmienky súťažného trhu." Myslí si Európska Komisia.

Mnohé z verejnoprospešných služieb obsahujú prvok prirodzeného monopolu . Pokiaľ neexistuje primeraná regulácia, alebo existujúca regulácia nie je náležite realizovaná, prirodzené monopoly v súkromnom vlastníctve nemusia mať pohnútku zachovať otvorený prístup k infraštruktúre a/alebo zabezpečiť prepojenie za spravodlivých a otvorených podmienok. Tiež je potrebné poznamenať, že pri chýbajúcej súťaži je značný priestor pre tajnú dohodu medzi hráčmi na trhu. To môže mať negatívny dopad na dostupnosť, ceny a kvalitu.

Ani v odvetviach, kde sa súťaž zavádza omnoho ľahšie, nie je isté, že jednotlivý spotrebiteľ získa pozitívne výhody, keď nastane liberalizácia. Napríklad zníženie cien sa nemusí dotknúť spotrebiteľov. Toto bol prípad v sektore telekomunikácií, kde pokles cien medzinárodných hovorov nemal vždy pozitívny efekt na väčšinu miestnych spotrebiteľov, pretože ceny fixných poplatkov a miestnych hovorov sa neprispôsobili tomuto poklesu.

Rovnako, ani väčšie množstvo poskytovateľov neznamená automaticky aj väčší počet služieb pre spotrebiteľov. Je to buď v dôsledku rovnakej povahy niektorých služieb (napr. voda je vždy len voda), alebo kvôli rovnakým nekalým obchodným praktikám (napr. niektoré podniky sa dohodnú medzi sebou a tým skresľujú súťaž a poškodzujú spotrebiteľov).


Balík Altmark: Rozhodnutie Komisie 2005/842/ES

Liberalizácia prispieva k tesnému prepojeniu cien a nákladov. Zároveň odmieta/popiera dotácie. Výsledkom môže byť väčší výber a nižšie ceny pre niektoré skupiny spotrebiteľov. Na druhej strane, iné skupiny spotrebiteľov môžu byť znevýhodnené kvôli vyšším cenám a vylúčeniu. Práve preto Komisia prijala v roku 2005 tzv. "balík Altmark".

Zásadnou otázkou je, či trh dokáže sám vyriešiť problémy súvisiace s vylúčením alebo nie. Existuje obava, že niektoré nevyhnutné služby nebudú poskytované všetkým spotrebiteľom za ceny, ktoré si môžu dovoliť. Najmä ľudia s nízkymi príjmami alebo ľudia bývajúci v oblastiach, v ktorých je nákladné budovať infraštruktúru, sa môžu poľahky ocitnúť v situácii, že si nemôžu dovoliť prístup k základným službám. Obzvlášť určitým skupinám spotrebiteľov, ktoré sú vnímané ako nelukratívne, nemusia byť poskytnuté výhody nižších cien, pokiaľ by dodávateľom takáto povinnosť nebola uložená.

Niektoré nevyhnutné služby nie sú ekonomicky životaschopné a preto by v prípade absencie zásahov zvonku neboli trhom vôbec zabezpečované. Výsledkom by bolo, že voľba a výber sú limitované alebo vôbec nie sú. Napríklad dopravca v liberalizovanom odvetví sa nemusí rozhodnúť pre poskytovanie služieb na málo využívanej ceste. Toto je dôvod, prečo sa v Európskej únii zaviedol pojem "univerzálna služba".